Duo P.S. nepovažuje svoj debut za plánovaný...

9. srpna 2007 v 18:00 |  Napísalo sa
Duo Magdaléna Vyletelová a Branislav Jancich, alias kapela P.S. vstúpila do povedomia širšej verejnosti vďaka úspešnej singlovke "Veď si chlap". Ako to už býva, popri množstve poztívnych reakcií zo strany ´konzumných´ poslucháčov sa P.S. stali aj vďačným objektom viac, či menej fundovaných hudobných kritikov. V každom prípade pochybnosti o tom, že ide o jedno-maximálne dvojskladbovú kapelu prednedávnom rozohnalo vydanie ich debutového albumu s jednoduchým názvom "Dobré ráno" (Forza), v ktorého booklete nájdete medzi hosťujúcimi muzikantami uvedenú takmer celú domácu špičku vrátane takých osobností ako Emil Frátrik, Marcel Buntaj, Igor Skovay, Martin Valihora, Martin Gašpar, či Juraj Tatár. O albume, no nielen o ňom sme sa porozprávali s gitaristom a klávesákom Braňom (Magda musela krátko pred rozhovorom vyhľadať lekárske ošetrenie kvôli neznesiteľnej bolesti chrbtice) počas ich nedávnej promozastávky v Košiciach.


Po raketovom úspechu "Veď si chlap" vás mnohí považovali iba za akúsi nafúknutú ´bublinu´, za klasickú kapelu jedného hitu. Aj napriek tomu, že po vypočutí vášho debutu bude mnohím jasné, že tých potenciálnych hitov máte v zálohe viac, tejto nelichotivej visačky sa asi tak skoro nezbavíte... Osobne si myslím, že to bolo vyvolané najmä tým, že až do chvíle, kým sa v hitparádach táto skladba neobjavila, ste boli prakticky totálne neznámou kapelou a mnohí vám tým pádom príliš nedôverovali...

"Najväčším problémom bolo trošku zlé načasovanie albumu. Pôvodne to malo byť tak, že najprv výjde singel "Veď si chlap..." a vzápätí na to, v januári - februári album. Stalo sa, singel sme dali ´von´, no v tom období nám začalo chodiť obrovské množstvo ponúk na rôzne vystúpenia, takže nám absolútne neostával čas na nakrútenie albumu. Ďalšou vecou bol fakt, že v tom období zároveň Magda pripravovala svoju diplomovú prácu, ja som študoval šiesty ročník na konzervatóriu... Mysleli sme si, že sa to bude dať stíhať, no nedalo. Veľmi nás mrzelo, že od februára až do mája sme jednoducho museli urobiť okolo kapely trochu ticho, inak sa to nedalo. Akonáhle sme ale obidvaja v júni skončili štúdium, ihneď sme sa pustili do nakrúcania. Na druhej strane si myslím, že je aj dobre, že album vyšiel s polročným spozdením. Keby uzrel svetlo sveta povedzme v marci, určite by nebol až tak vyspelý, ako teraz. Za tú dobu sme si totiž od všetkého získali ten toľko dôležitý odstup."

Nepovažovali ste skladbu "Veď si chlap" za už natoľko ´uzavretú záležitosť´, aby ste ju na album ani nezaradili. Možno aj kvôli tomu polročnému časovému odstupu...

"Pohrávali sme sa aj s touto myšlienkou, no nakoniec Zavážil názor našich fanúšikov, pre ktorých je táto skladba koncertným hitom. Pred rokom v decembri sme sa ešte tvárili, že je to naša najlepšia pesnička, takže nám neprišlo vhodné, aby sme tu potom ani nezaradili na album, aj keď svoje si už v médiách ´odrotovala´."

Ako dlho vlastne táto kapela existuje?

"Fungujeme od januára 1999. Pôvodne sme začínali ako trio, ktoré sa stalo známym vďaka skladbe "Ži!", ktorá sa celkom dobre uchytila v rôznych regionálnyh rádiách. Neskôr sme sa prihlásili do súťaže Talent 2000, no Forza nás kontaktovala s tým, že má o nás záujem aj bez toho, že by sme sa museli zúčastniť súťaže. Okamžite padol návrh nakrútiť cédedčko, no pod podmienkou, že sa zredukujeme na duo. Vraj na to majú svoje dôvody a navyše, takto to bude originálnejšie. Pravdu povediac, nebolo veľmi jednoduché povedať Michalovi, teda tomu pôvodne tretiemu členovi, že sa s ním budeme musieť rozlúčiť. Nakoniec asi zvíťazilo to, že autormi repertoáru som bol aj tak vždy ja s Magdou. Rozišli sme sa ale v dobrom, pochopil naše ambície a aj naďalej sme ostali veľmi dobrými kamarátmi."

Vyzerá to tak, že ste ambiciózni ľudia, ktorí si idú tvrdo za svojim cieľom...

"Zas až tak tvrdí nie sme, pretože ten rozchod nás naozaj veľmi mrzel. Pamätám si, ako som ani nevedel napbrať odvahu to Michalovi povedať. Nakoniec sme si ale všetci traja sadli a všetko si vysvetlili. My sme muziku začali brať nejako vážnejšie až po ponuke od Forzy, dovtedy sme to celé vnímali v tom duchu, že si budeme hrávať nejaké vlastné pesničky len-tak pre radosť."

Súčasný boom gitarovo-popových kapiel by bolo istým spôsobom možné prirovnať k niekdajšiemu nástupu tej smutne známej dancefloorovej vlny. Ako vy vidíte svoje šance v tak silnej konkurencii?

"Práve kvôli tomu nás ľudia z Forzy presviedčali, aby sme vytvorili duo. Trio má totiž bližšie má bližšie ku ´regulérnej´ kapele, zatiaľ čo duo - ti je originálnejšie, veď veľa dvojích na domácej hudobnej scéne zase nepôsobí. Má to ale aj svoje nevýhody, už len z toho hľadiska, že na nakrúcanie si musíme do štúdia prizývať hostí. Od júna sme ale konečne vyriešili tento náš dovtedy dosť zásadný problém a zostavili si vlastnú koncertnú kapelu, ktorá je zložená z úplne inej zostavy hudobníkov než tá, ktorá s nami nakrúcala náš debut. Až doposiaľ sme totiž hrávali takmer výlučne na halfplayback - ´spodky´ z podkladu do ktorých sme naživo spievali."

Keď už sme pri tých muzikantoch, myslím, že sa nestáva často, aby sa pri nakrúcaní nejakého albumu zišla v štúdiu skoro kompletná domáca muzikantská špička, tobôž už nie v prípade relatívne ešte stále neznámej kapely...

"Ja viem, všetko to vyzerá veľmi ružovo, vôbec tomu tak nie je. Určite to nebolo tak, že sme sa rozhodli: ´Tak a teraz ideme nakrúcať cédečko a na ňom nám musia hrať tí najlepší muzikanti´. To nie. Všetko prišlo úplne prirodzene. Nejaké kontakty s muzikantami som mal už dávnejšie, prostredníctvom mojich skladateľských aktivít aj pre iných interpretov. Takto som sa v štúdiu jedného dňa zoznámil s Martinom Gašparom, o ktorom som som vôbec netušil, aký je to hráč. Vymenili sme si na seba kontakty, no a ja som mu jedného dňa zavolal s tým, či by nám nevypomohol s nakrúcaním debutu, keďže je to známy štúdiový hráč. Povedal že fajn, nech mu akurát pošleme nejaké nahrávky. Tak sme mu poslali skladbu "Ži!". Vieš, mnohí si myslia, koľko peňazí nás tí muzikanti museli stáť, no pravda je taká, že Martin mi zavolal, že nám tú skladbu nakrúti úplne zadarmo. Práve on potom do štúdia dotiahol aj Martina Valihoru, ktorého som pre zmenu nepoznal vôbec. Akurát gitary sme si nakrúcali sami. Účelový bol jedine výber štúdia. O Ebony sme totiž vedeli, že je najlepším štúdiom a keď sme chceli, aby album znel naozaj dobre, pre iné sme sa ani rozhodnúť nemohli. Keďže okrem Magdy sme v tom období už všetci pracovali, nebol pre nás až taký veľký problém sa na to poskladať. Naše prvotné obavy z toho, aký zvukár sa nás ujme nám nakoniec rozohnalo zoznámenie s Jurajom Kupcom, ktorého rady boli pre nás počas nakrúcania na nezaplatenie. jedného dňa nás oslovil s tým, že keď nám to tak spolu dobre klape, bol by ochotný nám robiť producenta. My sme sa tejto ponuky okamžite chytili. Bol to práve Juraj, ktorý potom do štúdia pozval ľudí ako Emil Frátrik, Marcel Buntaj. ovedal iba toľko, že muzikantov zoženie on. Tak sme to teda nechali naňho a zo všetkými sa stretávali až v štúdiu."

Uvedomovali ste si, že spolupracujete s človekou, ktorý sa výraznou mierou pričinil k úspechu druhého albumu No name..?

"Naše prvé stretnutie s Jurajom sa uskutočnilo pred dva a pol rokom, keď ešte No name ten album nemali. V období, keď sme spolu nakrúcali skladbu "Keď si chlap" bodovala v hitparádach "Ty a tvoja sestra"... Nás ten jeho úspech veľmi tešil a nevedeli sme pochopiť, ako taký talentovaný človek môže byť zašitý niekde v štúdiu bez toho, že by bol nejako výraznejšie známy. Je to nielen fantastický gitarista, či zvukár, ale i producent."

Možno to bude znieť trochu tvrdo, ale nakoľko sa výsledná podoba skladieb, zaznamenaných na albume líši od tej pôvodnej? Skrátka, z koľkých percent je pod ich finálným soundom podpísaný Juraj a z koľkých vy?

"Myslím, že bežný poslucháč by rozdiel určite nespoznal. Som presvedčený, že by sme si tie skladby dokázali dobre zaranžovať aj sami, keďže sme ich autormi. Jurov prínos bol v prvom rade v tom, že v skladbách akurád zmenil nejakú harmóniu, či akord, aby to neznelo ´obyčajne´. Ja totiž hrám na gitare dosť laicky, keďže som študoval klavír. To znamená, že pri komponovaní na nej používam fakt jednoduché akordy. Jeho pomoc sa teda týkala najmä tejto stránky. Ďalšou vecou je fakt, že muzikanti, s ktorými sme album nakrútili sú tak skvelí, že pre nich nepredstavoval žiaden problém vymmyslieť si do tej či onej skladby nejaké vlastné ´vsuvky´."


Stálo sa akýmsi nepísaným pravidlom, že každá kapela skôr či neskôr zapadne do nejakej škatuľky, ktorú si prisúdi sama, alebo jej ju určia poslucháči. Ako je to s vami..?

"Bol by som veľmi rád, keby nás úspechom mohli prirovnávať k tým najúspešnejším (smiech). Hráme klasické pesničky v štýle sloha, refrén, sloha, sólo refrén... Neviem. Máme veľmi radi kapely ako Roxette, Cranberries, R.E.M, Lenyho Kravitza, U2... Nedá sa povedať, že by sme sa podľa nich snažili nejako opičiť, ale isté vplyvy tu určite sú."

Do tejto rockovej ´zbierky´ mi ale akosi nezapadá meno Juraja Gahéra zo Salca, ktorý má na albume tiež svoj autorsky príspevok...

"Až na Emila Frátrika, s ktorým som sa v štúdiu stretol prvýkrát bola väčšina muzikantov a spolupracovníkov našimi kamarátmi. S Ďurom Gahérom sme takpoediac susedia, pochádzame z jedného mesta, chodíme spolu hrávať tenis a tak. V prípade "Neváhaj a zhasni" išlo o skladbu do ktorej mi chýbal refrén. tak som teda oslovil Ďura, či by mi s tým nepomohol. No a výsledok je už zaznamenaný na albume."

Dá sa zaradenie coververzie ´fontánovej´skladby "Nemožná" sa rýdzo komerčný ťah?

"Musím ešte raz poznamenať, že si uvedomujem, že si ľudia môžu myslieť, že celý ten album je geniálne naplánovanou záležitosťou - špičkoví muzikanti, coerverzia a tak. Možno tomu málokto uverí, ale nápad urobiť coververziu skladby "Nemožná" vznikol ešte v obodobí našich začiatov, keď sme sa spoznali s Magdou, ktorej sa táto skladba vždy veľmi páčila a chcela urobiť jej cover. Na dva roky sme ale tieto plány dali bokom a až neskôr, keď sme s kapelou nacvičovali koncertný program nás napadlo, že by sme ako bonusy mohli hrať niekoľko prevzatých skladieb, no a medzi nimi aj "Nemožnú". To, čo sa počas prvého koncertu pri "Nemožnej" dialo, to sme dovtedy nezažili. Aj preto sme sa ju rozhodli zaradiť na náš dvadsdaťskladbový demosnímok, ktorý sme potom dali na vypočutie nejakým známym, aby nám povedali, ktoré skladby máme ´vyhodiť´a ktoré zaradiť na CD. Išlo o ľudí od 12 do 18 rokov a všetci z nich označili "Nemožnú" za song čislo jeden."

Plánujete ale vydať "Nemožnú" aj ako singel..?

"Nechcem tvrdiť, že nie, no v každom prípade sme sa s vydavateľom dohodli, že nepôjde ani o prvú ani o druhú singlovku. Chcem upozorniť, že nejde o nosnú skladbu albumu, ale skôr taký bonbónik, určený skôr na koncerty."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama