Niečo o Maggie

18. dubna 2015 v 17:01 |  Kapela
Narodila som sa v Martine a vyrastala v malej dedinke Košťany nad Turcom v srdci Turčianskej kotliny. Áno, som dievča z dediny neskutočne vďačné práve za to, že mohlo svoje detstvo prežiť skákaním po stohoch sena, vyrábaním terárií z päťlitrových fliaš od uhoriek, aby moje úlovky mali svoj domov ( zväčša jašterice a pavúky) či budovaním priehrad na potoku. Ako malá som chcela byť zverolekárkou, aj keď to tak vzhľadom na moju detskú zbierku motýľov, ktorých som pripichovala na svoju polystyrénovú nástenku, nevyzeralo. Rada som kradla psov od susedov na hranie, kým mi ocino konečne nezadovážil vlastného psíka. Na základnej škole som bola šialená fanynka New Kids On The Block a neustále ma tlačili do rôznych speváckych súťaží ( aj Hviezdoslavovho Kubína či Puškinovho pamätníka :-)), z čoho som mala desný stres. Spievanie ma veľmi bavilo ale všetko brzdila moja neskutočná tréma. Asi 4 roky som chodila na husle na ĽŠU, žial dlhšie sa mi nechcelo. Mama ma potom chcela dať na klavír, mám totiž extra dlhé prsty na rukách, mali však plný stav.



Stredná škola bola v rámci hudby pre mňa úplne osobitnou kapitolou, pretože som sa tam naučila hrať na gitare. Trénovala som celé dni ako blázon, na prstoch pľuzgiere a dookola išlo Tisíc mil či Dajána. Vždy ma bavilo písať, slohové práce som mala ohodnotené hviezdičkou :-) V 15tich som si s kamoškou spísala vymyslené príbehy do malej knižky, ktorá bola akousi predzvesťou môjho vlastného románu, ktorý sa zrodil o rok neskôr. Samozrejme vyšiel v špeciálnej edícii v počte až jeden kus s venovaním pre moju sestru, ktorej vďačím za nádherné detstvo( a aj za to, že dodnes milujem Zagorovú a Michala Davida :-)) Na vysokej škole ekonomickej som prepadla písaniu básní. To bolo opäť niečo nové, keďže som dovtedy písala len slohy. A potom jedného dňa som sa rozhodla ich zhudobniť. Dodnes mám svoje prvé gitarové pokusy odložené na magnetofónových páskach. V tom čase som začala častejšie navštevovať naše hlavné mesto. Tam som spoznala Miška Mošaťa, s ktorým som prepadla vášni pre Nedvědov a IMT Smile. V Bratislave som sa zúčastnila svojho prvého karaoke, ktoré som vyhrala. Spievala so v ten večer Belindu Carlise - Heaven is a place on earth a nikdy nezabudnem na ten pocit, keď mi ludia v klube Elam tlieskali, Miška Marienková mi pchala do ruky cenu v podobe flaše Baylies a ja som nechápala, čo sa to vôkol mna deje. Aj tento moment bol pre mna veľkým impulzom, aby som sa spevu venovala nadalej.

Pár mesiacov na to ma Miško zoznámil s Branom, písal sa rok 1998. Istý čas sme sa venovali mojej tanečnej solovke, áno tanečnej :-) Ja sama sa totiz odjakživa nazývam "komerčáčkou", čo v preklade znamená, že sa mi páčia okrem iného aj typické tanečné kaleráby a vôôôôôôôôbec sa za to nehanbím. Jednu pesničku mi v tom čase dokonca zložil člen Elánu, Ľubo Horňák. Text k nej napísal Mirko Jurika, volala sa Tak sa do mna zamiluj a refrén bol strášne vysoko. Po čase dennodenného spevu cvičením( cháp revaním) všetkých songov z prvej platne Pehy sa mi trošku zmenil hlas a Brano nadhodil, že by sme mohli založiť poprockovú kapelu. Takto nejako sa začala písať história skupiny P.S. :-D


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama